Legenda na ktorú sa (ne)zabudlo. Písal sa rok 1969 keď plávajúci Magnum uzrel svetlo sveta. Zhruba o 30 rokov neskôr som naňho narazil aj ja a postupom času si získal zaslúžené miesto v mojej šťukovej a sumcovej krabičke. Áno čítate správne, nielen šťukové ale predovšetkým sumcové. A to konkrétne 14 a 18cm verzia.

Prvá nástraha od Rapaly, kde bolo namiesto balzy použité podstatne tvrdšie drevo abachi. Nástraha, ktorá má na konte stovky trofejných rýb, chytených po celom svete. Wobler, u ktorého sa nemusíte báť, že by ho akákoľvek z rýb, žijúcich v slovenských vodách, zničila. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som ho pred rokmi začal používať práve na sumke. Štrnástka bol spolu so Super Shad Rapom môj prvý „väčší“ vobler. Postupom času som pridal aj 18cm a to hlavne pri love v noci či kalnej vode.

Počas dňa s Magnumom lovím pozdĺž brehov, kde skvele pracuje aj pri veľmi pomalom ťažení. V noci naopak v prúdoch pod hate, kde s ním oklepávam štrkové dno. Číslom jedna je pre mňa pri love v kalnej vode kde spolu s Jointedom 13 tvorí „základ“, bez ktorého nevyrážam na sumce. Veľa zážitkov mi priniesol aj pri šťukovej prívlači. Tu však upúšťam od monotónneho ťaženia a prichádza na rad twitchovanie. Tu sa bez jerkovacieho prútu rozhodne nezaobídete. Popúšťam uzdu svojej fantázii as nástrahou sa doslova pohrávam. Rýchle alebo pomalé ťahanie, stop&go, twitchovanie. Pri tom všetkom pracuje bezchybne. Možno ho aj pomaly ťahať tesne pod hladinou a čeriť ju „chvostom“, čo dobre funguje nad zatopenými trávami či v plytkých partiách vôd.

Magnum je jedna z mála nástrah, pri ktorej neriešim farbu. Na sumce je nepodstatná a u šťúk si vždy vystačím s jednou krikľavou a jednou prírodnou.

V dnešnej dobe stojí Magnum trochu neprávom v tieni moderných nástrah. Kto však raz skúsi, už sa ho len ťažko bude vzdávať.